Čo som sa naučil o Bobovom športe.

Osobné skúsenosti a zážitky z pilotovania bobu

V bobovom športe som sa pohyboval 2 sezóny. K tejto, v našej krajine nezvyčajnej aktivite, som sa dostal vďaka výsledkom v atletike. Kamaráti sa ma často pýtali na čokoľvek, čo súviselo s jazdou na boboch a práve to ma inšpirovalo k napísaniu tohto článku. 

Boby patria do kategórie športov v ľadovom koryte (sliding sports), kde patria ešte skeleton a sane.

Sú to tie športy, ktoré každý z nás, rád sledoval, keď bol ešte úplne malý, v televízií počas zimných Olympíjských hier.  Takisto každý z nás pozná legendárny film "kokosy na snehu" o neskutočnom skutočnom príbehu jamajských bobistov.

Napriek tomu sú tieto športy na okraji záujmu, okrem spomínaného obdobia ZOH a málokto im rozumie. 

Skúsim teda zhrnúť najzákladnejšie fakty, ktoré som sa naučil za krátke obdobie pri tomto športe.

Boby

Jazda na boboch je zimný tímový šport. Tím pozostáva z pilota a brzdára (2 bob), poprípade ešte z dvoch "pusherov", po slovensky "krídel" (4 bob). Cieľom bobistov je, dostať sa do cieľa, ľadom pokrytého koryta, v čo najkratšom čase. Každý tím má k dispozícií, niekoľko jázd a časy sa sčítavajú. 

Aby toto dosiahli je potrebné mať k dispozícií skutočne kvalitný "motor". O to sa starajú sami bobisti, svojim výkonom. Bobisti sú spravidla bývalí atléti, vzpierači a iní silovo-rýchlostní športovci. Nie je výnimočné, že niektorí sa venuju dvom športom pokiaľ im to sezónnosť umožní. Napr. atletika a boby. V svetovej špičke, sú ale pretekári, ktorí sa už špecializujú výhradne na boby a to celoročne. 200kg vážiaci bob tlačia približne 50 metrov pričom dosahujú rýchlosť okolo 40km/h. Tejto činnosti sa bobisti venujú hlavne v lete na kolajnicových trenažéroch. Slovensko nedisponuje ani dráhou a ani trenažérom. Trénovať sa chodilo do českého Liberca. Nemusím spomínať, že to boli náklady navyše, oproti ostaným reprezentáciam. 

Po roztlačení bobu následuje samotná jazda. A ani ten najlepší tím nemôže byť úspešný bez kvalitného bobu. Na prvý pohľad sa zdá, že všetky boby sú rovnaké. No vôbec to tak nie je. Boby podobne ako automobily, vyrábajú viacerí výrobcovia a všetko okolo bobov je veľmi drahá záležitosť. Tímy s menším rozpočtom, majú prosto smolu.  Musia jazdiť na starších modeloch, ktoré majú odlišné jazdné vlastnosti, ako tie najmodernejšie, napr. nemecké alebo kanadské "mašiny", ktoré sú produktom vedeckého vývoja a zdokonalujú sa každým olympíjskym cyklom. Nie je neobvyklé, že reprezentanti menších krajín jazdia aj na 10 ročných boboch. V automoto športe niečo nepredstavitelné všakže? Kvalitný bob teda musí byť navrhnutý tak, aby efektívne zrýchľoval a minimalizoval brzdiace sily. Fyzika je v "ľadových" športoch veľmi podstatná.

Gravitácia:

Gravitačné zrýchlenie je pre všetky posádky rovnaké. Je to fyzikálna konštanta 9,8 metra za sekundu na druhú. Zjednodušene sa dá povedať, že kolmou dráhou k stredu zeme je teleso priťahované približne rýchlosťou 10m za sekundu. Dráha ale nie je kolmá k zemi. Aké je  gravitačné zrýchlenie na dráhe, záleží od profilu a prevýšenia dráhy. Bude ale rovnaké pre všetkých. Rovnaké však nebudú hodnoty ostatných fyzikálnych veličín. Nimi sú aerodynamika, trenie a hybnosť.

Aerodynamika:

Obtekanie vzduchu okolo bobu tvorí nežiadúci "ťah" a rovnako tak ako lietadlá, aj boby sú navrhované tak, aby mali čo najaerodynamickejší dizajn. Čím aerodynamickejší bob, tým lepší bob.

Trenie:

Kovové "nože", po ktorých sa boby kĺžú sú veľmi tenké a dokonalé hladké. Nie ostré, ako by si mnohí mysleli. Trenie medzi nimi a ľadom je minimálne, no aj napriek tomu všetky tímy venujú extrémnu pozornosť lešteniu nožov. Aj najmenšie škrabance a nerovnosti, zväčšujú trecie sily a môzu rozhodnúť o víťazovi. Každá sada nožov má odlišný rádius (zaoblenie) a na každú dráhu sedia lepšie iné sady. Chudobnejšie reprezentácie tak majú opäť smolu. Väčšinou sa musia uspokojiť s jednou max. dvoma sadami na celú sezónu bez ohľadu nato, na akej dráhe jazdia.

Hybnosť:

Hybnosť objektu určuje hmota a rýchlosť. Teda čím rýchlejšie pretekári bob roztlačia na štarte tým získa väčšiu hybnosť. Čím väčšia je hybnosť objektu tým väčšie sily musia pôsobiť, na zabrzdenie objektu. Preto si ťažký a rýchly bob ľahko poradí s brzdivými silami trenia. Z tohto dôvodu má bob predpísanú hmotnosť a limit sa vzťahuje aj na posádku. Minimálna hmotnosť 4 bobu je 210kg, maximálna s posádkou potom 630kg. Rozdiely v hmotnosti medzi posádkami jednotlivých tímov sa zväčša dovažujú prídavnými závažiami. Ideálne je, aby bob aj s posádkou mal hmotnosť približújucu sa k limitu, pretože dovážený bob s ľahkými bobistami sa vystavuje nevýhode ešte skôr ako vyštartuje na dráhu.


Sú tu však ďalšie dôležité faktory. Ide o riadenie bobu skrz ľadové koryto. Mylná predstava je, že bob sa riadi sám, a posádka bob iba roztlačí a nasadne. V skutočnosti sa ovláda podobne ako auto, akurát namiesto volantu pilot používa dve tiahla. Spôsob prekonávania zákrut má svoj systém. Pilot sa snaží previesť bob cez zákrutu v ideálnej stope. Ak by neriadil, bob by "vyletel" príliš vysoko, dráha bobu by sa tým predĺžila. Ak by pilot zariadil príliš, zákrutu by skrátil, a stratil by výhodu odstredivej sily. Výsledkom by bol pomalší čas. V najhoršom prípade by zlé riadenie mohlo spôsobiť nehodu (crash). Tých som zažil skutočne dosť. A vôbec to nie je príjemná skúsenosť. 

 V niektorých zákrutách sú posádky vystavené sile 5G (porovnatelné sily zažívajú piloti lietadiel).


O boby je potrebné sa starať. Pretekári väčšinou nemajú k dispozícií, žiadny podporný tím, či mechanikov, ako to je zaužívané v automoto športe. Musia sa spoľahnúť sami na seba. Bob treba skontrolovať a pripraviť na ďalšie jazdy každý deň. Posádky na pretekoch tak nemajú skoro, žiadny voľný čas. Ráno sa jazdí, poobede sa oddychuje, potom prichádza na rad rozbor jazdy a večer sa trávi čas v garáži. Ráno je zase veľmi skorý budíček, pretože boby treba prepraviť na štart a pripraviť na jazdu.


Celkovo hodnotím bobový šport ako veľmi zaujímavý a nádherný šport. Laikom sa veľmi ťažko dá opísať, čo bobisti zažívajú počas jazdy. Je to kombinácia centrifugy a sušičky na prádlo. Brzdár a krídla, cítia iba odstredivú silu, nárazy a hrkotanie, ktoré sprevádza boby celú jazdu. Pilot je jediný člen posádky, ktorý si jazdu užíva, no jeho úloha je mimoriadne náročná na koncentráciu a nesie zodpovednosť za celý tím. Jazda na boboch je jednou z mojich najadrenalínovejších zážitkov v živote. Boby sú kombináciou šprintu, silového výkonu, adrenalínu, zručnosti a fyzikálnych zákonitostí.

Presadiť sa v tomto športe je náročne najmä z hľadiska materiálneho zabezpečenia a cestovania za dráhami. To ešte nehovorím o nákladoch na prevádzku samotnej dráhy, na ktorej sa musia tímy a reprezentácie podielať. Nepoznám úplne presné čisla ale jedno zvezenie sa na dráhe, stojí približne 150€. Na niektorých dráhach viac, na niektorých menej. Aby nabral pilot dostatok skúseností, musí odjazdiť kvantum jázd. Skúste si zrátať náklady na takých 50 jázd, pripočítajte stravu a ubytovanie pre celú posádku, v turisticky najvyhľadávanejších destináciach na svete , prepravné náklady a neviem čo všetko ešte. Teraz si predstavte, že ste domáci tím a polovica z nákladov pre vás neexistuje. Medzery medzi svetovou špičkou a krajinami, ktoré nedisponujú vlastnou dráhou sú vďaka tomu priepastné. Jednou z najlepších takýchto krajín je momentálne Česká Republika s posádkou okolo Dominika Dvořáka, ktorý sa pravidelne umiestnuje v top 10 na svetových pohároch. Najväčší slovenský úspech je striebro Viktórie Čerňanskej v monobobe z OH mládeže.  Za úspech považujem aj 4-násobnú účasť slovenského pilota a predsedu zväzu, Milana Jagnešáka, na ZOH v 4 a 2 bobe.


Zaujímavé čísla na záver:


Najrýchlejšia nameraná súťažná rýchlosť bola  153km/h.

Bežne sa vyskytujú jazdy s rýchlosťou okolo 150km/h.

Rýchlosť bobu po roztlačení je približne 40km/h.

Bobisti zažívajú pretaženie o sile 5G.

Boby majú hmotnosť cca 200kg.

Boby aj s posádkou majú hmotnostný limit 630kg.

Počet mojich crashov je 6.

Moja najvyššia rýchlosť pri crashi bola približne 120km/h. 

Moje výsledky radšej spomínať nebudem. :)



Autor: Martin Bielopotocký